Samotný výpočet výkonu potrebného pre dosiahnutie nezamŕzajúcej teploty povrchu plochy je zložitý, závislý na mnohých premenných. Pre uľahčenie, zjednodušenie navrhovania vykurovacích systémov, možno použiť tabuľku odporúčanej plošnej hustoty výkonu pre najbežnejšie skladby plôch.
Tabuľka odporúčanej plošnej hustoty | |
vonkajšia plocha | Výkon [W/m2] |
Plochy ochladzované len zhora: | |
betonová plocha | 250 … 280 |
dlažba do 3 cm výšky pokladaná na vrstvu lepidla | 250 … 280 |
dlažba do 4 cm výšky pokladaná do lôžka zo sypkých materiálov | 280 … 310 |
kameň, zámková dlažba 4 až 8 cm pokladaná do sypkých materiálov | 300 … 330 |
asfalt 2 až 4 cm, VK uložený v podkladovej betónovej vrstve | 290 … 330 |
asfalt 3 až 8 cm, VK uložený vo vrstve asfaltu | 300 … 350 |
Plochy ochladzované zvrchu i zospodu: | 300 … 400 |
Hustota výkonu bola stanovená za predpokladu uloženia vykurovacieho kábla v hĺbke 3 až 6 cm pod povrchom. U zámkovej dlažby v hĺbke 2 cm pod dlažbou. Platí všeobecné pravidlo, že čím bližšie povrchu sú vykurovacie káble inštalované, tým vyššia účinnosť systém vyhrievané má.
Príklad výpočtu:
Výpočet potrebného výkonu pre dosiahnutie nezamŕzajúcej teploty povrchu betónovej plochy:
k – koeficient zvýšenia dynamiky vykurovacieho systému, väčšinou volíme cca 1,8,
Qpovr –stratový výkon horného povrchu rampy,
Qnad – tepelná strata v betóne nad vykurovacími káblami,
Qpod – tepelná strata v betóne pod vykurovacími káblami,
Qspod – stratový výkon spodného povrchu rampy.
Ďalšie veličiny potrebné pre výpočet čiastkových hodnôt:
tvenk – minimálna vonkajšia teplota nad rampou, napr -30 ° C,
tžád – žiadaná teplota na povrchu rampy, typicky 3 ° C,
tkab – e minimálna teplota okolia vykurovacieho káblu (6,5 ° C),
α – koeficient prestupu tepla medzi vzduchom , hornou vrstvou plochy, pre betón 1,18,
λ – koeficient prenosu tepla, pre betón 0,75 W / mK,
dnad – hrúbka vrstvy betónu nad vykurovacím káblom.